Akvaristika » Dôvody pre väčšie akvárium

Pri deťoch sa zvykne hovoriť, keď sú malé, sú s nimi malé aj starosti. A čím viac rastú, adekvátne vraj rastú aj starosti. Pri akváriách to ale neplatí, a naopak je výhodnejšie mať dobre zabehanú veľkú nádrž, povedzme o objeme 300 litrov a viac, ako mať maličké 20 litrové akvárium, kde na vás striehne toľko problémov, o ktorých pri poriadnom objeme ani netušíte. Poďme sa teda na celú vec pozrieť detailnejšie.

Stabilita prostriedia, teploty, chemizmu

So zväčšujúcim sa priestorom rastie aj jeho zotrvačnosť a odolnosť, čo v akvaristike znamená napríklad to, že na zohriatie 20 litrov vody o 5 stupňov Celzia potrebujeme menej energie ako na ohriatie 300 litrov vody o rovnakých 5 stupňov Celzia. Po praktickej stránke ide napríklad o to, že taký pokazený ohrievač, na ktorom prestal fungovať termostat, nám „uvarí“ ryby oveľa skôr, ak ho máme umiestnený v maličkej nádrži, ako keby sme ho umiestnili do poriadneho akvária. Ohrievače síce nezlyhávajú každý deň, no mnoho akvaristov vám povie historky z prvej ruky o tom, ako im uhynuli všetci obyvatelia akvária práve kvôli tomuto elementu.

Nielen ohrievač môže zlyhať, no môže dôjsť k zlyhaniu ľudského faktora v tom zmysle, že jednoducho zabudnete počas zimného obdobia v izbe zatvoriť vetračku a teplota v malom akváriu klesne oveľa rýchlejšie, čím samozrejme dôjde k ohrozeniu rýb z tropických vôd. Teplota okolo 18°C je u mnohých druhov minimálna, ktorú sú krátkodobo schopné tolerovať. Ak by teplota vody klesla na povedzme 15 a menej stupňov Celzia, ryby môžu v krátkom čase uhynúť. Jediným rýchlym riešením takejto situácie je výmena chladnej vody za teplú, no vyvarujte sa použitia teplej vody z vodovodného kohútika, tá totiž obvykle obsahuje chlór, ktorý nielenže spôsobuje rybám problémy s dýchaním, taktiež ale reaguje s nespotrebovanými látkami pochádzajúcimi z exkrementov, a tak vytvára chloramin, ktorý je smrteľne jedovatý pre všetky ryby. Ak nemáte odstatú vodu, najjednoduchšie je odobrať vody z akvária, a tú následne zohriať na plyne, prípadne v rýchlovarjen kanvici. Len si dajte pozor na to, aby ste podchladené ryby priamo neuvarili zohriatou vodou, pretože ryby neznášajú skokové zmeny teplôt. Zohriatu vodu z toho dôvodu prilievajte do podchladenej nádrže pomaly, nech k zmene teploty dochádza tak postupne cca. 1°C za 5 minút. Samozrejme platí, ak sú ryby v tak zlom stave, že sú v šoku, zohrejte vodu na 20°C ihneď. Šok z teploty u rýb poznáte jednoducho, ryby síce pomaly dýchajú, no ich telá budú zvinuté do tvaru U a budú ležať na dne – toto je veľmi nebezpečný stav, ktorý ak trvá dlhšie ako približne 60 sekúnd, privodí nenávratné poškodenie nervových štruktúr a vedie k smrti. 60 sekúnd berte ako priemerný hodnotu, niektoré ryby znesú viac, niektoré menej. No neskúšajte to.

Teplota je samozrejme iba jedna vlastnosť vody, a pod ďalšími charakteristikami rozumieme taktiež chemizmus, t.j. zloženie vody. Rybky nemajú záchody a vylučujú priamo v akváriu, čo vytvára nutnosť efektívne filtrovať vodu. Ak porovnáme produkciu exkrementov rybami v malom akváriu, tak oproti veľkej nádrži v ňom nemôžeme pestovať veľké množstvo rastlín, taktiež v ňom nebude také množstvo nitrifikačných baktérií (ktorých životným údelom je eliminovať amoniak, nitráty a nitrity), a pre malé akvárium tiež použijeme menej výkonný filter, čím vlastne dopomôžeme k situácii, kedy dočasne stúpne hladina amoniaku. Amoniak je vysoko efektívny „zabijak“ akváriových rýb, je nutné držať jeho hladinu na minime, ideálne na nule. Práve v tomto ohľade sa osvedčí veľké akvárium, keďže v jeho vodách prirodzene existujú baktérie v oveľa väčšom počte oproti malému akváriu a tiež filtre pre veľké akvária sú dimenzované tak, aby dokázali svojimi filtračnými médiami zabrániť vzostupu obsahu dusíkatých látok v akváriu, resp. budú proti tomuto javu rezistentnejšie vo väčšej miere, ako je to pri malých filtroch. Aby sme len neteoretizovali, uveďme príklad: Takmer vždy je externý filter efektívnejší, ako interný. No väčšina akvaristov volí interný filter ako jediný pre akvária do objemu 100 litrov. Málokedy nájdete menšie akvárium s dvoma filtrami (jeden interný a druhý externý).

Okrem teploty a dusíkatých látok sa väčšiemu akváriu darí viac aj čo sa týka hladiny pH, celkovej a uhličitanovej tvrdosti, a taktiež je stabilnejšie aj v zmysle elektrickej vodivosti vody (to je niekedy dôležitý faktor pri rozmnožovaní rýb).

Viac miesta pre ryby

Možno ste zažili situáciu, kedy ste si nakúpili maličké ryby a za pár mesiacov vám dorástli do rozmerov, kedy ste si uvedomili, že potrebujete väčšie akvárium. Nielen rast, ale aj teritorialita rýb kladie dôraz na dostatok priestoru, a preto je nutné rozmýšľať vopred, ešte pred nákupom rýb. Povedzme ak kupujete Tetry , ktoré dorastú do dĺžky 6cm, tak aj 100 litrové akvárium dokáže poskytnúť dostatok priestoru pre 30, či 40 jedincov. No rovnaké 100 litrové akvárium bude vhodné len pre povedzme 4 Rajovce, keďže tieto sú teritoriálne a predovšetkým samce potrebujú dostatočné územie sami pre seba.

Práve z tohto dôvodu je voľba väčšieho akvária tou správnou. Rada, že na jeden centimeter ryby je potrebný cca 1 liter vody (rôzne zdroje uvádzajú na jeden centimeter 1 až 3 litre vody), je preto nie vždy aplikovateľná. Vždy myslite na povahu ryby!

Kvalitný filter zabezpečí dostatočnú kvalitu vody

Filtrácia už bola spomenutá, no aj tak sa pozrime na problematiku detailnejšie. Filtre pre väčšie akvária sú obvykle rozmernejšie, a teda poskytujú aj viac priestoru pre filtračné média, medzi ktoré patria pena, keramické krúžky, a aktívne uhlie. Neznalému akvaristovi by sa mohlo zdať, že je predsa logické mať viac priestoru pre médiá, ak prevádzkujeme veľké akvárium (čo je samozrejme pravda), no dôležitým faktorom je schopnosť filtrácie v litroch vody za hodinu. Čím výkonnejší filter, tým viac litrov vody prejde médiami každú hodinu a tým pádom väčšie množstvo nitrifikačných baktérií príde do kontaktu s väčším množstvom vody, viac vody prejde aktívnym uhlím, viac vody prejde penou, kde sa zachytí viac zbytkov rastlín a iných pevných častíc.

Ideálny objem vody, ktorý by mal filter za hodinu zvládnuť, je dvoj až trojnásobok objemu akvária.

V prípade malých filtrov môže nastať moment, kedy filtračné média nebudú stíhať filtrovať vodu dostatočne efektívne, a to práve z dôvodu, že ich je vo filtri menšie množstvo oproti externým filtrom. A ak by sme v malom internom filtri dokázali poskytnúť dostatočný priestor pre médiá, prietok za hodinu by sa stal limitujúcim faktorom opäť zvýhodňujúcim väčšie externé filtre.

Odlov rýb nie je tak stresujúci

K tejto téme nie je veľa diskusie, ak ste jednoducho museli odloviť ryby z malého akvária, určite sa vám stalo, že ryby boli stresované a zvírili celé dno. Okrem toho ste do sieťky mohli dostať aj tie jedince, ktoré ste nechceli. Oproti malému akváriu je odlov vo veľkej nádrži oveľa príjemnejší nielen pre ryby samotné, ale aj pre akvaristu. Sám s tým mám nejednu skúsenosť, a preto viem, že použitie veľkej sieťky vo veľkej nádrži urýchli celý proces odlovu, pôsobí menej stresu rybám, a je jednoducho efektívnejší. Ryby, ktoré sa nesnažíte odloviť zvyčajne zvyknú prečkať na opačnom konci akvária a po ukončení odlovu sa veľmi rýchlo cítia bezpečne.

Viac miesta na schovávanie

Aj ryby sa delia na predátorov a korisť, dokonca dva jedince z toho istého druhu nemusia mať rovnakú povahu. Teritoriálne ryby budú utláčať tie bojazlivejšie, väčšie jedince zas môžu pôsobiť pre malé rybky odstrašujúco (aj keď medzi nimi nemusí dochádzať k rivalite, či agresivite), a predovšetkým poter a mladé ryby vyhľadávajú pred dospelými jedincami úkryt, keďže v opačnom prípade im hrozí zjedenie.

V malom akváriu hrozí, že silnejší jedinec vystresuje slabšieho až do tej miery, kedy bude slabšia rybka odmietať potravu a dokonca časom uhynie. Preto by ste, ak ste začínajúci akvarista, nemali voliť agresívne druhy a namiesto toho by ste mali začínať s nenáročnými Tetrami. Aj Gupky totiž dokážu byť riadne dotieravé, ak napr. iné ryby disponujú peknými farebnými chvostami a plutvami.

Záver

Menšie akvárium sa zdá byť menej náročnou možnosťou ohľadom financií a starostlivosti, no ak raz skúsite väčšie akvárium, nebudete toto rozhodnutie ľutovať. Osobne odporúčam viac ako 300 litrov, takýto objem už dokonca nevyžaduje ani odkaľovanie dna (v prípade, že nádrž nie je prerybnená) a akvárium si bude žiť svojim životom s minimálnymi zásahmi od majiteľa. Raz týždenne zmerajte tvrdosť vody, jej pH, hladiny amoniaku, a v prípade, že si to situácia vyžaduje, vykonajte potrebné zásahy. Mne osobne sa počas viac ako 10 rokov skúseností s veľkými akváriami nestalo, že by rybky ochoreli. Jediným zásahom bolo občasné doliatie vody a pridanie sódy bikarbóny z dôvodu, že uhličitanová tvrdosť, ktorá musí byť minimálne 4, klesla pod túto hodnotu.